Na svätú Luciu

 

(13.decembra)

Ľudia verili, že v tento deň chodia po svete bosorky, ktoré škodia ľuďom aj zvieratám. Na ochranu pred strigami mal slúžiť napríklad drevený stolček, zhotovený do Štedrého dňa bez jediného klinca, nazývaný lucijný. Lebo ak si takýto stolček vzal človek na polnočnú omšu, sadol si naň za oltár do magického kruhu urobeného trojkráľovou kriedou, vraj uvidel všetky strigy z okolia.

Tiež sa verilo, že ak v tento deň do domu ako prvá ráno vstúpi žena, v dome bude celý rok nepokoj. Cudzí muž, naopak, prinesie šťastie. Na Luciu ženy neprali na potoku, lebo vraj tam prali bosorky. Kto by sa k nim priblížil, tomu by počarili. Dievčatá využívali Luciu viac-menej na zábavu. Jedna sa  obliekla do bieleho, dve alebo štyri sa obliekli za cigánky, ktoré nosili drevené varešky a lyžice. Biela Lucia niesla zeliny a múku.

Gazdovia v dňoch od Lucie do Štedrého dňa zvykli predpovedať počasie v nasledujúcom roku. Dvanásť dní predstavovalo dvanásť mesiacov. Počas dní si zapisovali, aké bolo počasie, lebo také by malo byť v mesiacoch nastávajúceho roka. Počas adventu sa nekonali žiadne veselice ani svadby.

Ľudia včas ráno chodievali na roráty – ranné omše. Napriek tomu, že bolo treba včas stávať a brodiť sa snehom v mrazivom ráne do kostola, ľudia radi spomínajú na tento čas, vrždiaci sneh a hviezdnu oblohu. Malo to svoje neopakovateľné čaro.

 

Autor: Katarína Nádaská

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *